Medzinárodný tím výskumníkov z britskej Kráľovskej spoločnosti na
ochranu vtákov (RSPB), BirdLife International a Českej spoločnosti
ornitologickej (ČSO) analyzoval údaje o 378 zo 445 pôvodných vtáčích
druhov v krajinách EÚ.
Autori štúdie odhadujú, že v rokoch 1980 – 2017 došlo k celkovému
populačnému poklesu u európskych vtákov o 17 až 19 percent, čo zodpovedá
stratám medzi 560 a 620 miliónmi jedincov, oznámila v utorok webová
stránka BirdLife.cz.
Počas tohto obdobia ubudlo až 900 miliónov vtákov, stratu však vyvažuje
nárast početnosti niektorých druhov o približne 340 miliónov jedincov.
Veľký podiel na stratách má veľmi výrazný pokles malého počtu bežných
druhov a to isté platí aj o prírastkoch – niekoľko vtáčích druhov
zaznamenalo vysoké nárasty populácií.
Štúdia je založená na údajoch Celoeurópskeho monitoringu bežných druhov
vtákov (PECBMS), projektu Európskej rady pre sčítanie vtákov (EBCC) a
povinných správ členských štátov EÚ, ktoré musia podľa smernice EÚ o
vtákoch podávať Európskej komisii.
Najviac zasiahnutým druhom je kedysi všadeprítomný vrabec domáci. Od
roku 1980 prišiel o polovicu svojej populácie, čo predstavuje úbytok
celkom 247 miliónov vtákov. Jeho blízky príbuzný, vrabec poľný,
zaznamenal straty zhruba na úrovni 30 miliónov jedincov.
Na oba druhy pôsobia zmeny poľnohospodárskej politiky a hospodárenia,
vrabce domáce však miznú aj z mestského prostredia. Dôvody úbytku
mestských populácií sú rôznorodé – od nedostatku potravy a hniezdnych
príležitostí cez šírenie vtáčej malárie až po vplyv znečisteného
ovzdušia.
Zatiaľ čo v 80. a 90. rokoch 20. storočia došlo k veľkému zníženiu počtu
vtákov, v poslednom desaťročí sa tempo poklesu spomalilo. Smernica o
vtákoch a Smernica o biotopoch poskytujú v EÚ právnu ochranu prioritným
druhom a biotopom a preukázateľne prospievajú vtáčím druhom a posilňujú
ochranu biotopov, píše sa v štúdii.
Príkladom môže byť sedem druhov dravcov, ktorých počty počas uplynulých
desaťročí stúpli v dôsledku zvýšenia ich ochrany, zníženej miery
prenasledovania, obmedzenia používania pesticídov či zavedenia cielených
projektov na obnovu ich populácií.
Táto práca však potvrdzuje výsledky predchádzajúcich výskumov, ktoré
ukázali, že v ostatnej dobe došlo k značným stratám druhovej
rozmanitosti. Úbytok kedysi bežne a hojne sa vyskytujúcich vtákov
dokazuje, že je potrebné rozsiahlejšie spektrum ochranárskych aktivít,
píšu autori.
Naliehavá je najmä nutnosť ochrany vtákov spätých s poľnohospodárskou
krajinou, rovnako ako ochrana diaľkových vtáčích migrantov pozdĺž ich
ťahových trás.
Úbytok kedysi bežných a hojných druhov je znepokojivý najmä preto, že
poukazuje na poškodenie celých ekosystémov a ich funkcií a potenciálne
aj na narušenie ich schopnosti poskytovať ekosystémové služby, od
ktorých je ľudstvo závislé.